Kto by ju nemiloval? Čokoládová, vanilková či pistáciová. Vždy, keď si ju ideme kúpiť, vravíme si: “Veď si dám len 1 kopček, to mi neuškodí.” No kto z nás vie, čo taká zmrzlina obsahuje? Farebné zmrzliny, ktoré na nás žmurkajú z chladiacich pultov, svoju krásnu farbu určite nezískali prírodne. Sú „obohatené“ o rôzne emulgátory, ktoré nezabezpečujú len už spomínanú krásnu farbu, ale aj to, že zmrzlina vydrží veľmi dlho a stále si uchová svoj tvar. Nájdeme tam E 163 a E 162 (prírodné farbivá), ale aj E 410 a E 621, ktoré spôsobujú žalúdočné problémy.
Kedysi sa zmrzlina vyrábala z mlieka a smotany, no dnes veľa výrobcov vymenilo mlieko za lacnejšie alternatívy. Ide väčšinou o lacné rastlinné tuky (napr. kokosový tuk), ktoré dodávateľa nestoja veľa. Zákon zakazuje uvádzať názov, mliečny, smotanový alebo tvarohový na tovar ktorý tieto zložky vôbec neobsahuje. Aby však tieto „mliečne“ zmrzliny nestratili na obľúbenosti, rozhodli sa výrobcovia zmrzliny namiesto zmeny surovín radšej zmeniť názov. Preto, ak vidíte niekde krémový nanuk alebo zmrzlinu, nesľubujte si od neho, že v ňom nájdete mlieko.
Cukor v zmrzline je osobitná kategória. V horších prípadoch tvorí až 29% z celej zmrzliny. Pozor si treba dávať aj na lacné ovocné drene a vodové nanuky. Napríklad na takom obale jahodového nanuku sa píše, že by mal byť jahodový, no po prečítaní zloženia zistíte, že s jahodami nemá nič spoločné.
Našťastie sa nemusíte báť, že o svoju zmrzlinku prídete. Doba pokročila tým správnym smerom. Už v skoro každom meste sa dajú nájsť aj zdravé zmrzlinárne, kde si na výrobe zmrzliny dajú záležať. Skúste ochutnať sorbety, ktoré by sa mali vyrábať len z ovocia a ovocnej šťavy. Pre istotu sa vždy spýtajte na zloženie, lebo aj niektoré sorbety môžu obsahovať kade čo.
No, ak vás baví zvŕtať sa v kuchyni, určite si dokážete pripraviť zdravú zmrzlinu aj doma. Výhodou takej domácej zmrzlinky je, že poznáte jej obsah a môžete si ju pripraviť podľa svojej chuti. Skvelou kombináciou sú jahody, maliny, citrón a med. No ak obľubujte krémovejšie zmrzliny, skúste kombináciu bieleho jogurtu, manga a banánu.
Skoro každá kaviareň už má otvorenú letnú terasu, kde sa to len tak hemží letnými nápojovými lístkami. Veľa z nich obsahuje aj limonády, ktoré síce lákajú názvami a vzhľadom, no obsahom sú viac než neprijateľné. Skrývajú presladené sirupy, cukor či dokonca farbivá, len aby vyzerali čo najlepšie. Určite predtým, než si takúto limonádu objednáte, opýtajte sa obsluhy, čo všetko obsahuje. Podobné je to aj s koktailami. Dátesi prvý, potom druhý a ani sa nenazdáte a dopíjate piaty a ani neviete, že ste práve vypila slušné množstvo gramov cukru.
Dajte si pozor aj na pivo, ktoré by vás mohlo pomýliť svojou horkou chuťou. Aj v ňom sa skrýva zbytočný cukor, a to konkrétne 10,5 g (=2 lyžičky) na 500 ml. Nezdá sa vám to veľa? Nie. Denná dávka cukru pre človeka je 25-50 g (=5-10 lyžičiek) cukru. Ak si dáte 3 pivká už ste na hranici dennej dávky. Cukor z piva nie je práve ten, ktorý by vaše telo potrebovalo. Ak si neviete leto bez piva predstaviť, naučte sa povedať si dosť. Môžete si dať jedno malé pivo (300 ml) ktoré obsahuje 6,3 g (=1 lyžička) cukru.
Veľký ale vážne veľký pozor si dajte na radlery. Chutné, vychladené, ovocné pivko. Pre mnohých z nás bohužiaľ ideálna voľba na horúci letný deň. Viete o tom, že jedna plechovka tejto „dobroty” obsahuje 39-45 g (=8-9 lyžičiek) cukru? Sila, čo? A navyše, niektoré sú zložené zo zmesi emulgátorov (teda Éčok) a kyseliny citrónovej.
Zatiaľ čo dospelí ľudia si vychutnávajú pivo, deťom dajú do ruky euro nech si idú kúpiť kofolu. Viete o tom, že im práve kúpili 40 g (=8 lyžičiek) cukru? Presne toľko cukru obsahuje 0,5 litra tohto nápoja. Dieťaťu to smäd neuhasí práve naopak bude chcieť ďalší pol liter. A vy mu ho doprajete, veď prečo nie? Dajte si však doma na váhu 80 g (=16 lyžičiek) cukru a pozrite sa, aké obrovské množstvo to je. Síce je to chutný nápoj a čapujú ho vážne všade, pre dobro vášho dieťaťa mu radšej dajte neperlivú minerálku. Uhasí mu smäd a neskrýva sa v nej žiaden cukor. Vhodnou alternatívou je napríklad citronáda či doma pripravená limča. Bez kalórii, bez cukru a osvieži vás ešte viac ako presladené koktaily. A čo je bonus, keď ju budete piť, nebudete mať vôbec žiadne výčitky.
Netvrdím, že sa máte opekačiek vzdať. No vypiť množstvo alkoholu a popritom ho zajedať špekáčikom a krajcom bieleho chleba, tiež nie je v poriadku. Len si spomeňte, ako ste tvrdo makali, robili brušáky, sklapovačky a prebehli množstvo kilometrov, len preto, aby ste sa v lete cítili krásni a zdraví. Nezničte všetko, na čom ste pracovali behom pár minút.
Prečo si dávať pozor na špekáčiky? Pozornosť treba venovať najmä ich zloženiu. Je pravda, že sa dajú zohnať aj kvalitné špekáčiky či klobásky z farmárskych obchodov, no nie každý si dá tu námahu zájsť tam a nakúpiť poctivé domáce výrobky. Preto väčšina z nás nakupuje v supermarketoch. Prvý varovný signál je, že za 1 kg špekáčikov chcú len pár korún. Určite si pri kúpe pozrite aj zloženie, kvalitný špekáčik nesmie obsahovať stabilizátory, zvýrazňovače chuti, konzervačné látky, farbivá, sóju, taktiež v ňom nemajú čo hľadať kože. Mnohokrát sa však stane, že kvalitný špekáčik odhalíme až pri opekaní. Ak je naozaj kvalitný, mal by sa pekne otvárať, púšťať šťavu a črievko, v ktorom je, by nemalo sčernať. Špekáčik, ktorý sa scvrkne, spáli a lepí, je pravdepodobne vyrobený z nekvalitných surovín a obsahuje sóju.
Kvalitný špekáčik by mal obsahovať hovädzie, bravčové alebo teľacie mäso a jeho podiel by mal byť 85,6%. Zvyšné percentá by mal tvoriť tuk.